Prečo potrebujeme osobitný zákon o obchodnom tajomstve?
Obchodné tajomstvo je jedným z najvýznamnejších aktív moderného podnikania, no jeho právna úprava v našich podmienkach stále naráža na limity. JUDr. Radka Kopčová, PhD., LL.M., vo svojej novej monografii prináša komplexný pohľad na ochranu tajných informácií v digitálnej ére, v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj v súdnej praxi. V rozhovore s autorkou zisťujeme, v čom spočívajú slabiny súčasnej slovenskej legislatívy a či je čas na radikálnu zmenu v podobe samostatného zákona.
V predhovore svojej monografie uvádzate, že úvahy o prijatí osobitného zákona o obchodnom tajomstve by boli viac než opodstatnené. Čo sú hlavné nedostatky dnešnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, ktoré vás vedú k tomuto záveru?
Súčasná právna úprava obchodného tajomstva v Obchodnom zákonníku je pomerne stručná a vzhľadom na rastúci význam obchodného tajomstva v dnešnej ekonomike už podľa môjho názoru nepostačuje. Vo viacerých ekonomicky vyspelých krajinách, nielen v členských štátoch Európskej únie, je pritom ochrana obchodného tajomstva upravená v osobitných zákonoch, podobne ako je to pri ostatných právach duševného vlastníctva. Domnievam sa preto, že aj obchodné tajomstvo si vzhľadom na svoj rastúci hospodársky význam zaslúži komplexnejšiu a systematickejšiu právnu úpravu. V súčasnej právnej úprave chýbajú napríklad pravidlá týkajúce sa nakladania s obchodným tajomstvom, jeho licencovania, postavenia viacerých oprávnených osôb či niektorých aspektov jeho prevodu. Práve tieto otázky pritom v podnikateľskej praxi nadobúdajú čoraz väčší význam. Prebiehajúca rekodifikácia súkromného práva mohla byť vhodnou príležitosťou nielen na presun existujúcich ustanovení do nového Občianskeho zákonníka, ale aj na odbornú diskusiu o možnosti prijatia samostatného zákona o ochrane obchodného tajomstva.
Digitalizácia a práca z domu (home office) zmenili charakter nakladania s informáciami. Aké sú dnes najväčšie výzvy pre zamestnávateľov pri ochrane ich obchodného tajomstva a know-how pred internými únikmi?
Digitalizácia a práca z domu výrazne zvýšili riziko úniku všetkých druhov tajných a cenných informácií obchodnej povahy patriacich zamestnávateľovi, pretože zamestnanci dnes už celkom bežne pristupujú k týmto informáciám z rôznych zariadení a prostredí. Najväčšou výzvou pre zamestnávateľov je nastaviť primerané technické, organizačné a zmluvné opatrenia tak, aby skutočne chránili obchodné tajomstvo a zároveň neprimerane neobmedzovali zamestnancov pri výkone ich práce z domu. V praxi už nestačí len doložka o mlčanlivosti v pracovnej zmluve, ale nevyhnutné je riadenie prístupových práv, interné smernice, pravidelné školenia či kybernetické zabezpečenie. Ochrana obchodného tajomstva sa preto stáva súčasťou celkovej firemnej kultúry a riadenia rizík, nie iba právnou otázkou.
Mnohí podnikatelia si stále zamieňajú patentovú ochranu s ochranou obchodným tajomstvom. Kedy by mali firmy radšej voliť druhú cestu a aké riziká s tým spojené často podceňujú?
Patentová ochrana a ochrana obchodným tajomstvom nie sú univerzálne lepším či horším riešením, vždy to závisí od povahy konkrétnej informácie a obchodnej stratégie daného podniku. Ak je možné riešenie jednoducho zistiť spätným inžinierstvom alebo sa po uvedení výrobku na trh stane informácia verejne známou alebo bežne dostupnou, spravidla je vhodnejšia patentová ochrana. Naopak, ak môže byť informácia utajená dlhodobo, ako napríklad špecifický výrobný postup, tajné zloženie, receptúra výrobku alebo algoritmus, obchodné tajomstvo môže poskytovať vhodnejšiu ochranu, ktorá je v porovnaní s patentovou ochranou časovo neobmedzená. Podnikatelia však často podceňujú, že hoci ochrana obchodným tajomstvom vzniká automaticky, v praxi nestačí, že určitá informácia je tajná a cenná, ale podnik musí preukázať aj to, že prijal primerané opatrenia na zachovanie jej utajenia. A práve absencia týchto opatrení býva jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa podnik ochrany obchodného tajomstva napokon úspešne nedomôže. V tom spočíva aj jeden z najväčších rozdielov oproti patentovej ochrane. Patentové právo je založené na formálnom registračnom princípe, takže po splnení zákonných podmienok je existencia práva zrejmá, zatiaľ čo pri obchodnom tajomstve sa jeho existencia často „testuje“ až v súdnom konaní. A často, bohužiaľ, pre jeho majiteľa neúspešne.
Čitateľom vašej publikácie poskytujete nielen teóriu, ale aj príklady z aplikačnej praxe. S akými najkurióznejšími alebo najčastejšími prípadmi porušenia obchodného tajomstva ste sa počas svojho výskumu stretli?
Možno trochu prekvapivo, najčastejšie prípady nebývajú špionážne príbehy ako z filmov. V aplikačnej praxi ide oveľa častejšie o bežný odchod zamestnanca ku konkurencii, neoprávnené využitie databáz dodávateľov, zákazníkov, výrobných postupov alebo interného know-how po skončení pracovného pomeru, prípadne o porušenie povinnosti mlčanlivosti obchodným partnerom alebo bývalým spoločníkom spoločnosti. Digitalizácia navyše priniesla nové riziká „únikov“ informácií, a preto v súčasnosti stačí len niekoľko kliknutí na skopírovanie veľkého množstva citlivých dát, ktoré môžu mať právnu povahu obchodného tajomstva, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi podstatne zložitejšie (v staršej literatúre sa uvádzajú skôr prípady fyzického vlámania sa do kancelárií či faktickej krádeže dokumentov). Za najzaujímavejšie však v drvivej väčšine sporov nepovažujem ani tak samotné spôsoby úniku informácií, ale skutočnosť, že mnohé spory sa napokon vôbec netočia okolo toho, či a ako osoba informáciu využila, ale či vôbec išlo o obchodné tajomstvo. Súd totiž najskôr skúma, či informácia spĺňala zákonné znaky obchodného tajomstva a či podnikateľ prijal primerané opatrenia na jej ochranu. Práve na tom sa v praxi láme úspech alebo neúspech mnohých žalôb.
Akú rolu zohráva v ochrane obchodného tajomstva aktívna preventívna činnosť a či je podľa vás slovenský súdny systém dostatočne pripravený pohotovo reagovať pri návrhoch na vydanie neodkladných opatrení v tejto oblasti?
Pri obchodnom tajomstve je prevencia oveľa dôležitejšia než následné súdne spory. Ak totiž dôjde k zverejneniu tajnej a cennej informácie obchodnej povahy, jej hodnotu už často nemožno úplne obnoviť, a to dokonca ani úspešným výsledkom súdneho konania. Preto by podnikatelia a iní majitelia obchodných tajomstiev mali venovať pozornosť predovšetkým interným procesom, technickým a organizačným opatreniam, ako aj vhodne nastaveným zmluvným vzťahom, a to už preventívne. Aj z tohto dôvodu považujem neodkladné opatrenia za jeden z najvýznamnejších nástrojov ochrany obchodného tajomstva, pokiaľ táto prvotná (faktická) ochrana zo strany majiteľa zlyhala. Ich zmyslom je zabrániť tomu, aby sa obchodné tajomstvo „zverejnilo“ ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Okrem toho možno využiť aj inštitút predbežného prejednania sporu. Ak ide o druhú časť otázky, slovenská právna úprava poskytuje (aj v porovnaní s inými krajinami EÚ) pomerne dostatočný procesný rámec na poskytnutie účinnej ochrany. Napriek tomu sa majitelia obchodných tajomstiev v prípadoch porušenia len zriedkavo obracajú na súd, a to najmä kvôli špecifickým právnym, dôkazným, a najmä strategickým dôvodom. Za uváženie preto stojí aj myšlienka explicitného posilnenia zachovania utajenia obchodného tajomstva v civilnom procese tak, ako je to v niektorých iných krajinách: napríklad od 1. apríla 2025 je v Nemecku účinné nové ustanovenie § 273a Občianskeho súdneho poriadku (ZPO), ktorým sa vo všetkých inštanciách súdneho konania posilňuje ochrana obchodného tajomstva obmedzením prístupu k informáciám zo strany tretích osôb, a to aj pokiaľ ide o nahliadanie do spisov, a vylúčením verejnosti z pojednávaní. Rozhodujúce pri týchto sporoch však zostáva vždy to, aby súdy citlivo vyvažovali záujem na účinnej ochrane obchodného tajomstva na jednej strane s právami druhej strany na strane druhej, a aby pri rozhodovaní zohľadňovali špecifiká, ktoré so sebou povaha obchodného tajomstva prináša.
Viac informácií o publikácii a možnosť zakúpenia nájdete na našom e-shope.
