Prečítajte si rozhovor zameraný na inštitút predzmluvnej zodpovednosti, ktorý nám poskytol Mgr. Ján Ivančík, PhD., autor vychádzajúcej publikácie Culpa in contrahendo, Historicko-komparatívna analýza a slovenská perspektíva.
Prečo sa tomuto inštitútu v slovenských literárnych kruhoch nevenuje väčšia pozornosť? Zmení sa to možným prijatím nového slovenského Občianskeho zákonníka? Neváhajte a čítajte ďalej.
Prečo podľa vás inštitút predzmluvnej zodpovednosti doteraz nepriťahoval väčšiu pozornosť slovenskej odbornej verejnosti a právnickej literatúry?
Zrejme ide najmä o dôsledok absencie explicitnej právnej úpravy. Súdne rozhodnutia zostali v tejto oblasti veľmi konzervatívne, čím sa nevytvorilo dostatočné podhubie na aplikáciu predzmluvnej zodpovednosti. Preto v slovenských podmienkach zostala táto problematika skôr teoretická než praktická. Culpa in contrahendo pritom nie je výslovne právne upravená v rade ďalších jurisdikcií, kde sa však súdna prax rozvinula pomerne široko. Výraznú zmenu u nás pravdepodobne prinesie plánovaná rekodifikácia.
Bola práve absencia rozsiahlejšej odbornej diskusie a nedostatok právnickej literatúry jedným z dôvodov, prečo ste sa rozhodli spracovať danú tému?
Určite áno. Ide o fascinujúci inštitút, ktorý má svoje nepriame korene v rímskom práve. Z neho bol tak trošku účelovo derivovaný, resp. napasovaný na pramene rímskeho práva. Napokon sa z neho vyvinulo niečo úplne odlišné, než čo Rudolf von Jhering zamýšľal pri prvotnej koncepcii. Poznanie historických súvislostí, komparatistiku a náhľad na našu aplikačnú prax preto považujem za veľmi dôležité. Zvlášť ak na Slovensku v tejto téme úplne chýba ucelenejšia vedecká práca.
V publikácii pracujete s množstvom cudzojazyčnej literatúry a judikatúry z viacerých krajín. Ako dlho vám trvala príprava a písanie knihy?
Vyše jeden a pol roka. Som veľmi vďačný za príležitosť, ktorú som dostal na Viedenskej univerzite. Vďaka ročnému výskumnému pobytu na tamojšom inštitúte rímskeho práva som získal prístup k zdrojom, ktoré by na Slovensku pre mňa boli nedostupné alebo iba veľmi ťažko získateľné. Práve vďaka tomuto pobytu a radu ďalších kratších výskumných pobytov a konzultácií s poprednými európskymi odborníkmi sa mi podarilo dať dohromady pomerne širokú škálu zdrojov. Ide však o veľmi obsiahlu problematiku, takže to rozhodne nie je vyčerpávajúci zoznam. Môj pôvodný plán bol ešte o poznanie ambicióznejší, ale, žiaľ, musel som prihliadnuť na objektívne limity a prácu v istom bode sfinalizovať.
Ktoré rozhodnutie národného alebo nadnárodného súdu považujete za kľúčové pre vývoj predzmluvnej zodpovednosti? V čom podľa vás spočíva jeho význam?
V jednotlivých štátoch ide o viacero judikátov, ktoré sú nepochybne významné. Úplný zlom však, samozrejme, znamenalo nemecké rozhodnutie s pádom linoleovej rolky, ktorá poranila potenciálnu zákazníčku. Aj ďalšie prípady sa týkali obyčajných ľudí, ktorých deti sa šmykli na liste šalátu, alebo panej, pod ktorou sa na festivale zlomila lavička. V istom zmysle je fascinujúce, ako nečakane sa prakticky ktokoľvek môže stať tvorcom histórie. V tomto prípade právnej.
Malo by sa podľa vás Slovensko pri rekodifikácii civilného práva hmotného najmä v oblasti predzmluvnej zodpovednosti inšpirovať právnou úpravou niektorého zahraničného štátu? Ak áno, ktorého a z akých dôvodov?
Slovensko by aj v tejto oblasti malo hľadať riešenia, ktoré nám budú šité na mieru. Podrobnejšie to rozoberám v záverečnej stati práce. Mám pocit, že aj v prípade predzmluvnej zodpovednosti na to ideme trošku skratkou – sme blízko pri nemeckom svete, Nemci sú v podstate priekopníci pri využívaní tohto inštitútu, mohli by byť pre nás vzorom. Tu však treba hľadieť na dôvody, pre ktoré sa culpa in contrahendo v Nemecku teší obrovskému významu. Tieto dôvody nie sú na Slovensku rovnaké.
Ako vnímate úpravu predzmluvnej zodpovednosti v aktuálnom návrhu nového Občianskeho zákonníka?
V prvom rade by som povedal, že na to, že nejde o kultúrno-etickú či inak kontroverznú tému, zaznamenáva predzmluvná zodpovednosť pri jednotlivých verziách návrhu značné odlišnosti. Žiadalo by sa mi preto, aby bola diskusia ucelenejšia a kompaktnejšia. Výsledná podoba napokon môže byť ešte úplne iná, než je v súčasnosti. Celkovo však možno povedať, že sa zo stavu bez akejkoľvek regulácie dostaneme skokom do stavu azda až príliš podrobnej úpravy. Pritom niektoré podstatné detaily, ktoré napokon môžu rozhodovať o faktickej aplikovateľnosti tohto inštitútu, sú akoby zámerne ponechané na aplikačnú prax. Či ide o dobrý prístup, to zrejme rozhodne až budúca aplikácia.
Knihu si môžete objednať na tomto odkaze.
