Rozhovor: Drogové delikty v slovenskom a európskom práve

Prinášame vám, milí čitatelia, rozhovor s autorom publikácie „Drogové delikty v slovenskom a európskom práve“ JUDr. Michalom Želonkom. V rozhovore sa dozviete, čo ho nasmerovalo k tomu, aby spracoval monografiu s touto problematikou, čo ho pri samotnej tvorbe práce prekvapilo a nazrieme aj do samotnej problematiky drogovej politiky nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v rámci vybraných štátov Európskej únie.

Myslíte si, že legalizácia niektorých látok v rámci štátnych politík v Európe je správny krok? Dozviete sa, aký názor má na to samotný autor.

Prečo ste sa rozhodli spracovať práve tému zameranú na drogovú trestnú činnosť a s ňou súvisiacu právnu úpravu?

Pri výbere som uvažoval nad témou, ktorá je v spoločnosti aktuálna, zaujímavá a hlavne aspoň sčasti kontroverzná. V čase písania publikácie bola takou témou práve neprimeraná tvrdosť trestov za tzv. mäkké drogy. Keďže osobne poznám desiatky zničených životov pre užívanie „legálnych drog“, teda alkoholu a tabaku, chcel som si urobiť vlastný výskum, či skutočne marihuana predstavuje také nebezpečenstvo pre zdravie a spoločnosť, že je potrebné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za držbu marihuany pre užívateľov, ak trestné právo vnímame ako prostriedok ultima ratio.

Aby výsledok môjho výskumu nebol len teoretický bez akéhokoľvek prínosu, čo je možné badať na veľkej časti prác zaoberajúcich sa touto problematikou, rozhodol som sa individuálne porovnať zákonnú úpravu týkajúcu sa drog členských štátov EÚ (keďže sa často inšpirujeme právnymi úpravami cudzích štátov) s vnútroštátnou úpravou Slovenskej republiky a súčasne predložiť verejnosti vlastný návrh de lege ferenda. 

Čo vás počas výskumu potrebného na spracovanie publikácie najviac prekvapilo? Zmenila niektorá informácia váš pohľad na túto problematiku?

Bola to najmä rozmanitosť a rozdielnosť právnych úprav členských štátov EÚ. Napríklad v štátoch, ako je Švédsko (ktoré vnímame ako sociálne a liberálne), vieme nájsť veľmi tvrdú a represívnu trestnú politiku voči drogám. Na druhej strane máme Nemecko, ktoré malo zo všetkých štátov najvýraznejší progres v dekriminalizácii marihuany, na čo v roku 2026 do istej miery nadviazalo aj Česko.

Najviac ma prekvapilo, že Portugalsko, ktoré dekriminalizovalo držbu malého množstva všetkých drog pre osobnú spotrebu, čo je v pomeroch Slovenskej republiky nepredstaviteľné, zažilo zníženie užívania drog a drží si aj po vyše dvadsiatich rokoch stále jednu z najnižších kriviek užívania drog a páchania drogových trestných činov. Samozrejme, na štatistiky musíme nazerať veľmi opatrne, keďže sa vykonávajú na vnútroštátnej úrovni individuálne.

Ktoré látky sú momentálne najrozšírenejšie a ktoré sú, naopak, na ústupe?

Ak sa pozrieme na európsku drogovú štatistiku za rok 2025, tak nás asi neprekvapí, že marihuana a kokaín sú v Európe „stálicami“ s najvyšším počtom užívateľov. Evidujeme však trend zvýšeného výskytu syntetických omamných a psychotropných látok. Dôvodov je hneď viacero, napríklad jednoduchosť výroby nových látok zmenami v ich chemickom zlúčení, ktoré nespadajú pod zoznamy zakázaných látok v jednotlivých jurisdikciách. Štáty následne hrajú hru na mačku a myš, kde musia takéto látky skúmať a dodatočne ich zakazovať. Na ústupe zasa vidíme heroín.

Na Slovensku totožne ako v Európe najrozšírenejšou látkou zostáva marihuana, pričom v tesnom závese je na Slovensku veľmi dobre známy a rozšírený pervitín.

Ktoré krajiny podľa vášho názoru najlepšie zvládajú drogovú politiku?

Na túto otázku existuje viac odpovedí. Závisí, čo si predstavujete pod „najlepším zvládaním drogovej politiky“. Ak minimalizáciu páchania drogových trestných činov, tak jednoznačne Portugalsko, ktoré má už niekoľko rokov maximálne liberálny prístup k omamným a psychotropným látkam všeobecne. Ak si pod zvládaním drogovej politiky predstavujeme tvrdú represiu, môžeme ísť do krajín ako Švédsko, ktoré si vysokými trestami a striktnou represívnou drogovou politikou udržuje poriadok. Je teda už len na uvážení čitateľa, či preferuje tvrdý prístup zákazu (k tomuto poukazujem na priebeh a následky veľkej americkej prohibície v 20. rokoch 20. storočia), liberálny prístup, kde je štátu a spoločnosti v podstate jedno, čo kto robí, ak neohrozuje alebo nepácha škodu na zdraví alebo majetku cudzích osôb, alebo svoj prístup vidí niekde v strede, ktorý ja rád nazývam „liberálny konzervativizmus“ alebo „konzervatívny liberalizmus“.

Sám som zvedavý, aké dáta vyprodukujú štatistické výskumy užívania drog a páchania drogových trestných činov v Nemecku a Česku, kde je dnes de facto legálna držba marihuany. Uvidíme, či tento liberálny prístup prispeje k prechodu užívateľov mäkkých drog na tvrdé drogy alebo práve naopak, či dôjde k zmene situácie a nastane ústup užívateľov mäkkých a tvrdých drog.

Aký je váš názor na legalizáciu niektorých drog?

Ako je z mojej publikácie zrejmé, najmä z poslednej časti úvah pro futuro, som zástancom čiastočnej legalizácie marihuany. Domnievam sa, že marihuana je dnes tak často užívaná látka, že represiou už nie je možné udržať jej užívanie na minime. Štát by sa skôr mal starať o to, aby mladí do veku 21 neužívali marihuanu, keďže užívanie kanabisu v adolescencii a mladom veku je spojené s vyšším rizikom nepriaznivého vplyvu na vývoj mozgu, kognitívne funkcie a duševné zdravie. Čiastočnou legalizáciou, kde by štát mal monopol na výrobu a predaj chemicky čistej marihuany, by štát mohol získať financie, ktoré môže ihneď investovať do boja proti organizovanej kriminalite a ochrane a liečeniu pacientov. Okrem toho štát vie takto kontrolovať množstvo predanej látky, intenzitu predaja a najmä kvalitu, keďže okrem užívania omamných a psychotropných látok je nebezpečenstvom aj nekvalitný, teda škodlivejší materiál drogy. Súčasne s tým by podľa mňa bolo možné prekaziť výrobu a import marihuany, keďže bežný užívateľ by preferoval nákup od štátneho podniku, kde má istotu beztrestnosti a kvality materiálu. Tým by podľa môjho názoru mohlo dôjsť aj k zníženiu počtu existujúcich drogových kartelov (i keď si som vedomý, že marihuana nie je pre organizovanú drogovú scénu najvýnosnejšia droga), čo je preferovaný cieľ boja proti drogovej kriminalite.

Ak je dnes možné predávať a dokonca legálne promovať nebezpečné látky ako tabak alebo alkohol, ktoré sú podľa môjho názoru násobne horším problémom v spoločnosti, tak nevidím problém v predávaní marihuany, keďže tabak a alkohol majú výrazne silnejšie preukázaný populačný vplyv na úmrtnosť a chorobnosť. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že marihuana je zdravšou alternatívou tabaku a alkoholu, ale minimálne spoločenská akceptácia tabaku a alkoholu (v niektorých prípadoch až sociálna povinnosť) ma núti zamyslieť sa, prečo sme v tejto téme takí pokrytci.

Funguje viac represia alebo prevencia?

Odpoviem obľúbeným slovíčkom každého právnika, a to „závisí“. Každý národ má svoje špecifiká a svoje typické správanie. Ak napríklad sto Japoncom poviete, že maximálna rýchlosť na ceste je 50 km za hodinu, je viac než vysoká pravdepodobnosť, že 99 % Japoncov túto rýchlosť bude dodržovať. To isté by sa dalo povedať napríklad aj o Nemcoch alebo Švédoch. Ak takúto informáciu dáte napríklad Slovákom a Čechom, je viac než pravdepodobné, že to percento bude výrazne nižšie a môžeme pred tým zatvárať oči, ako chceme. Účinnosť represie a prevencie preto podľa môjho názoru závisí od kultúrneho prostredia, dôvery v inštitúcie a vymožiteľnosti práva.

Represia pôsobí na obyvateľstvo strachom, a preto vám vzniknú dva extrémy, kde časť populácie sa bude obávať sankcie a protiprávne konať nebude. Druhá časť, ktorú práveže baví to zakázané ovocie, sa bude snažiť zákon porušiť. Pri prevencii, keď nezakazujete, ale vysvetľujete, je pravdepodobné, že na začiatku bude takzvaný „boom“ so skúšaním, ale následne, keďže táto aktivita už nebude zakázaná, stratí záujem pre tých, ktorí len chcú vyskúšať zakázané ovocie.

Na otázku vám teda odpoviem veľmi komplikovane, a to tak, že závisí od konkrétnej skupiny ľudí a ich mentálneho nastavenia.

Viac informácií o publikácii a možnosť objednania nájdete v našom e-shope.