Publikácia Digitalizácia a umelá inteligencia v obchodných spoločnostiach približuje problematiku využitia digitálnych technológií v oblasti korporátneho práva. Prečítajte si rozhovor s jej autorom Mgr. Michalom Sokolom, PhD., ktorý v súčasnosti pôsobí v advokátskej kancelárii a zároveň sa venuje výskumu v oblasti obchodného práva, pričom sa primárne zameriava na prepojenie umelej inteligencie a digitálnych technológií s právom vo vzťahu k obchodným spoločnostiam.
Problematike digitalizácie a ingerencie digitálnych technológií do práva sa postupne venuje čoraz viac autorov. Čo vás priviedlo k tejto problematike a v čom vidíte hlavný prínos publikácie?
Obchodné právo, konkrétne právo obchodných spoločností bolo predmetom môjho primárneho záujmu už počas magisterského štúdia na právnickej fakulte v Košiciach. Rozhodol som sa pokračovať v bližšom skúmaní tejto problematiky v rámci doktorandského štúdia so zameraním sa na digitalizáciu v obchodných spoločnostiach. Výsledkom tejto práce je prezentovaná publikácia, v ktorej som sa snažil nielen o priblíženie problematiky digitalizácie a načrtnutie základných konceptov využitia umelej inteligencie v obchodných spoločnostiach, ale aj o podnietenie odbornej verejnosti k širšej diskusii týkajúcej sa tejto oblasti.
Hlavný prínos publikácie vidím v tom, že poukazuje na neodvratnú potrebu prispôsobenia právnej úpravy novým štandardom, ktoré so sebou digitalizácia a umelá inteligencia prináša. Je zrejmé, že v blízkej budúcnosti bude potrebné na zmeny súvisiace s príchodom umelej inteligencie reagovať a prispôsobiť im aj isté právne aspekty. Na túto potrebu odkazoval už legislatívny zámer Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2021 týkajúci sa rekodifikácie práva obchodných spoločností, avšak problematiku umelej inteligencie spomenul iba jednou stručnou vetou. Otázne teda zostáva, ktorým smerom sa bude uberať právna úprava umelej inteligencie.
Ako vnímate úroveň digitalizácie v obchodných spoločnostiach na Slovensku a v iných členských štátoch EÚ v kontexte platnej právnej úpravy?
Dotknutá problematika je podľa môjho názoru špecifická v tom, že nemá rýdzo a striktne právny charakter, ale kombinuje právo a technologický pokrok. Inak povedané, úroveň digitalizácie je ovplyvnená nielen kvalitou legislatívy a ňou nastavenými limitmi, ale aj kvalitou elektronických služieb, ktorá je závislá napríklad od investícií toho-ktorého štátu. Okrem týchto však otázku digitalizácie ovplyvňuje ďalšie množstvo faktorov. Považujem preto za prirodzené, že medzi krajinami vznikajú určité rozdiely. Pri porovnávaní podmienok v SR s ostatnými krajinami v počiatkoch môjho výskumu boli tieto rozdiely pomerne veľké (napríklad v otázke možnosti plne elektronického založenia obchodných spoločností). Je však vhodné podotknúť, že ide o oblasť so značnou dynamikou, pričom z uvedeného dôvodu sa spomenuté rozdiely aj pod vplyvom činnosti EÚ postupne stierajú.
Domnievam sa, že v súčasnosti už existuje určitý minimálny štandard digitalizácie, ku ktorému by právne poriadky mali smerovať a ktorým by sa mali v plnom rozsahu prispôsobiť. Patrí doň nielen plne elektronické založenie či realizácia zmien v obchodných spoločnostiach, ale aj možnosť fungovania orgánov obchodnej spoločnosti na elektronickej báze či nastavenie základných podmienok využívania umelej inteligencie v rozhodovacích procesoch, na čo v konečnom dôsledku poukazujem aj vo svojej publikácii. Za pozitívum považujem skutočnosť, že slovenský zákonodarca má v týchto otázkach možnosť inšpirovať sa zahraničnými právnymi úpravami, kde plne elektronické procesy fungujú už niekoľko rokov. Vytvára sa tým priestor pre modernizáciu so súčasnou elimináciou prípadných nedostatkov, s ktorými už majú iné krajiny skúsenosti.
Umelá inteligencia je v súčasnosti vysoko aktuálnou a diskutovanou témou. V publikácii poukazujete na potenciál, ktorý má umelá inteligencia vzhľadom na právnické povolania a zároveň sa zaoberáte otázkou jej využitia v rozhodovacích procesoch uskutočňujúcich sa v obchodných spoločnostiach. Môžete podrobnejšie vysvetliť jednotlivé formy ingerencie umelej inteligencie v týchto rozhodovacích procesoch?
Umelá inteligencia môže byť výnimočne hodnotným pomocníkom vo viacerých oblastiach týkajúcich sa fungovania obchodných spoločností, ako je napríklad revízia alebo preklad dokumentov, identifikácia rizikových klauzúl v zmluvách, predikcia vývoja trhu a podobne. Okrem toho je významnou výhodou umelej inteligencie schopnosť spracúvať a vyhodnocovať veľké množstvo dát v neporovnateľne kratšom čase ako človek. Vo svojej publikácii som sa podrobnejšie venoval otázke možnosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností využiť pri svojich rozhodnutiach výsledky práce umelej inteligencie najmä vo vzťahu k ich zodpovednosti a povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou.
Foriem ingerencie umelej inteligencie v rozhodovacích procesoch je podľa môjho názoru viacero – napríklad od obyčajného prekladu dokumentov až po priznanie hlasovacích práv samotnej umelej inteligencii. S uvedeným však súvisia aj ďalšie aktuálne a komplexné otázky, akou je napríklad právna subjektivita umelej inteligencie, ktorej sa v rámci svojej publikácie tiež venujem. Inými slovami, nie je možné úplne vylúčiť, že v budúcnosti bude mať umelá inteligencia rovnaké práva a povinnosti ako spoločník obchodnej spoločnosti. Je zrejmé, že súvisiacich otvorených otázok je mnoho, a preto považujem širokú odbornú diskusiu za nevyhnutnú.
Knihu môžete zakúpiť v našom e-shope tu.
