Kolektív autorov pod vedením doc. Martina Gregora spísal na viac ako troch stovkách
strán učebnicu venovanú konfesnému právu, ktorá sa zároveň hrdí titulom
„jediná svojho druhu na slovenskom trhu“. Hneď na úvod treba skonštatovať, že
matéria je zo svojej podstaty náročná a autorský kolektív tak stál pred výzvou, ako
ju podať tak, aby bola cieľovej skupine čo najlepšie zrozumiteľná. Učebnice sú
totiž určené najmä študentom, v tomto prípade budúcim právnikom a až v druhom
rade širšej odbornej verejnosti.
Autorom sa tento cieľ podarilo splniť. Úvodom sa podrobnejšie zameriavajú na
terminologické vymedzenie pojmu konfesné právo, ktorý môže byť aj pre nejedného
právnika nejasný, či dokonca zmätočný. Vymedzenie matérie a tiež diferenciácia
medzi pojmami ako „cirkevné právo“, „náboženské právo“, či pre menej zdatných
čitateľov aj „kanonické právo“ je preto pre tento typ učebnice esenciálne.
Veľká časť učebnice je následne venovaná dejinným súvislostiam. V tomto
smere sa doc. Gregor ako publikačne skúsený právny romanista a historik nedal
zahanbiť a skúmanú oblasť práva z historického pohľadu skúma vskutku podrobne.
Pozornosť pritom nie je venovaná iba novodobému vývoju, ale tiež stredovekým
koreňom a následným storočiam, ktoré významným spôsobom formovali vzťah
cirkví a štátu. Pre odbornú verejnosť ide bez pochýb o cenný prierez, ktorý je
prínosom pre slovenskú právnu historiografiu, hoci pre univerzitných študentov
môže byť detailnosť spracovania miestami azda priveľká. Čítanie však spríjemňuje
zrozumiteľný jazyk, ktorým sa učebnica vyznačuje.
Celkovo je publikácia delená na šestnásť kapitol, zameriavajúcich sa okrem už
uvedeného aj právnou komparatistikou, postavením Svätej stolice v medzinárodnom
práve, otázkami náboženskej slobody a ústavou garantovaných práv, vzťahmi
medzi náboženstvom a rôznymi právnymi reguláciami, ale tiež sviatočnými dňami,
či formáciou duchovnej služby vo väzenskom systéme. Aj keď sa môže zdať
uvedený počet kapitol ako veľký, rozhodne to nie je na škodu. Štruktúra učebnice
je vhodne zvolená. Nad drobnosťami možno polemizovať (napríklad, či kapitola
venovaná právnej úprave v Českej republike nemohla byť zaradená pod právnu
komparatistiku), avšak to v žiadnom ohľade neuberá na kvalite diela.
Za veľmi prínosnú považuje autor recenzie kapitolu venovanú právnej komparatistike.
Čitateľ tu prehľadným spôsobom získava poznatky o rôznych formách
previazanosti náboženstva a štátu, pričom uvedené platí aj v zdanlivo sekulárnych
spoločnostiach. Nemenej zaujímavé je komparovanie právnej úpravy medzi
Slovenskou republikou a Českom, nakoľko dlhodobý vývoj v oboch krajinách
podmienil spoločné črty právnej regulácie, ktorú však zároveň ovplyvňuje odlišný
faktický stav náboženských reálií.
Nemenej zaujímavou kapitolou je aj finančné zabezpečenie cirkví a náboženských
spoločností, resp. otázky tzv. odluky cirkvi od štátu. Túto oblasť možno
právom považovať za stále mimoriadne aktuálnu a politicky výbušnú tému, ktorá
z času na čas rozčerí hladiny, najmä predvolebného politického boja. Je preto
viac než vhodné, že na slovenskom trhu existuje publikácia, ktorá sa ucelenejším
spôsobom zameriava na skúmanú problematiku, a to aj s akcentom na historické
reálie. Tie totiž doposiaľ majú smerodajný vplyv na diskusiu, najmä s prihliadnutím
na reštitučné nedokonalosti, či násilnú úpravu zvykov v participácií veriacich na
financovaní cirkví.
Celkovo možno publikáciu zhodnotiť ako vydarený počin, ktorý jednak sumarizuje
často prehliadanú oblasť práva a zároveň vo výraznej miere zapĺňa medzeru,
ktorá po roku 1989 vznikla v skúmanej problematike. Podľa názoru recenzenta
má učebnica potenciál, aby oslovila širšie právne publikum, presahujúce lavice
univerzitného prostredia.
Ján Ivančík
