Extrémizmus v reálnom a digitálnom priestore je komplexne prepracovanou publikáciou, ktorá sa zameriava na právne výzvy a nástroje ochrany proti extrémizmu. Téma extrémizmu je úzko spätá s témami venujúcimi sa radikalizácii a terorizmu, pričom autorka vysvetľuje rozdiely medzi týmito pojmami. Tiež neváha upozorňovať na extrémistické prvky, ktoré sa objavujú na politickej scéne, a prakticky rozoberá šíriaci sa extrémizmus na internete, keďže pôsobila v n. o. Fórum pre ľudské práva na projekte týkajúcom sa nenávistných prejavov online.
Rozhovor vám prinesie odpovede na otázky, ktoré ovplyvnili spracovanie tejto publikácie, a dozviete sa, komu je kniha určená.
Počas doktorandského štúdia ste pôsobili v neziskovej organizácii s názvom Fórum pre ľudské práva na projekte týkajúcom sa nenávistných prejavov online. Viete nám povedať niečo bližšie k tejto organizácii? Aká je jej činnosť, prípadne čomu sa venuje?
Fórum pre ľudské práva je česká nezisková organizácia, ktorá pôsobí aj na Slovensku. Od svojho vzniku v roku 2015 sa venuje strategickej litigácii a medzinárodnej advokácii v oblasti ochrany ľudských práv. Organizácia sa zameriava najmä na ochranu základných práv a slobôd, boj proti diskriminácii a podporu dodržiavania medzinárodných ľudskoprávnych štandardov. V rámci svojej činnosti využíva právne nástroje a zastupuje prípady pred vnútroštátnymi aj medzinárodnými súdmi a ľudskoprávnymi orgánmi.
Počas doktorandského štúdia som pôsobila na projekte „Boj proti diskriminácii Rómov na internete aj mimo neho v Európe“ (COORDE), ktorý prepájal dobrovoľníkov s právnikmi, ktorí sa venujú ochrane obetí diskriminácie a nenávistných prejavov. Mal preto potenciál posilniť dôveru rómskej komunity vo vládu práva a mobilizovať ľudí k aktívnym krokom proti diskriminácii a nenávistným prejavom. Pre mňa osobne bola táto skúsenosť veľmi cenná aj z vedeckého hľadiska, pretože mi umožnila vidieť problematiku online nenávistných prejavov nielen teoreticky, ale aj cez konkrétne prípady a reálne dopady na jednotlivcov.
Čo vás najviac ovplyvnilo pri práci v tejto organizácii? Bol nejaký prípad, na ktorý spomínate dodnes?
Najviac ma ovplyvnili práve ľudia, s ktorými som mala tú česť spolupracovať. V rámci projektu zameraného na nenávistné prejavy online som zároveň viedla skupinu dobrovoľníkov, ktorú tvorili rómski aktivisti a študenti práva. Spolupráca s nimi bola pre mňa mimoriadne obohacujúca – nielen z odbornej, ale aj ľudskej stránky. Vďaka tejto skúsenosti som si výrazne rozšírila obzory a môžem povedať, že ma formovala ako právničku aj ako človeka.
Pokiaľ ide o prípad, na ktorý si spomínam dodnes, jednoznačne je ním komentár na sociálnej sieti Twitteri (dnes X) v znení: „Morgoš je väčší problém ako medveď, lebo sa ho nedá zo zákona odstreliť.“ Ide o jeden z viacerých komentárov, na ktoré sme upozornili Radu pre mediálne služby, pričom tento prípad bol pre nás výnimočný v tom, že viedol k vydaniu vôbec prvého rozhodnutia o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu podľa (v tom čase nového) Zákona o mediálnych službách. Zaujímavosťou je, že po vydaní rozhodnutia kontaktoval autora daného komentára novinár. Autor následne uviedol, že príspevok pôvodne zverejnil na Facebooku, odkiaľ ho neskôr odstránil, avšak zabudol ho vymazať zo siete Twitter, kde bol automaticky prezdieľaný. Po upozornení sa za svoj výrok ospravedlnil a svoj účet na sieti X zrušil.
Bola niektorá kapitola alebo časť knihy, ktorá sa vám písala najťažšie?
Nemyslím si, že by existovala konkrétna kapitola, ktorá sa mi písala výrazne ťažšie než ostatné. Od začiatku som vedela, že sa púšťam do témy, ktorá je náročná, citlivá a zároveň mimoriadne aktuálna. Extrémizmus je totiž postavený na nenávisti, polarizácii a útokoch voči určitým skupinám ľudí, a preto sa pri jeho skúmaní človek prirodzene stretáva aj s veľmi negatívnym obsahom. Keď som sa pred podaním prihlášky na doktorandské štúdium rozhodovala, akou témou sa budem zaoberať, vedela som, že sa chcem venovať oblasti, ktorá má reálny spoločenský presah a vyžaduje si reakciu zákonodarcu. Žiada sa doplniť, že pre tému extrémizmu som sa rozhodla v roku 2021, keď bolo možné sledovať výrazný nárast radikalizácie, nenávistných prejavov a agresívnych nálad v spoločnosti. Práve počas obdobia pandémie sa veľká časť nenávisti presunula do online priestoru, pričom právna úprava na tieto fenomény ešte nereagovala tak intenzívne ako dnes.
Najnáročnejšia preto nebola samotná práca na monografii, ale skôr osobná skúsenosť s obsahom, s ktorým sme sa stretli, keď sme vo Fóre pre ľudské práva pracovali na projekte o nenávistných prejavoch. Bežne sme sa stretávali s naratívmi ako napr. „vypáliť celú osadu“, „napalm“, „vystrieľať“ či „zhodiť tam bombu“. Na začiatku boli pre nás takéto prejavy šokujúce, no časom človek nadobudne pocit, akoby sa podobná rétorika na sociálnych sieťach postupne normalizovala. Zároveň bolo znepokojujúce sledovať, že niektoré platformy takýto obsah neodstránili ani po opakovanom nahlásení. V takých prípadoch sme sa obrátili na Radu pre mediálne služby, prípadne aj na orgány činné v trestnom konaní.
Komu je vaša publikácia určená?
Publikácia je určená predovšetkým právnikom, akademikom a študentom práva, ktorí sa venujú problematike extrémizmu, ochrany základných práv alebo regulácie digitálneho priestoru. Zároveň však môže byť prínosná aj pre odborníkov z praxe – napríklad pracovníkov verejnej správy, bezpečnostných zložiek, médií či neziskových organizácií, ktorí sa s témou extrémizmu stretávajú pri svojej práci.
Pri písaní knihy som sa snažila prepojiť teoretický pohľad s praktickými problémami, ktoré dnes prináša reálny aj digitálny priestor. Publikácia sa preto nevenuje iba tradičným otázkam extrémizmu, ale aj aktuálnym témam, ako sú nenávistné prejavy online či regulácia sociálnych sietí. Verím preto, že kniha môže osloviť každého, kto chce lepšie pochopiť, ako sa extrémizmus mení v digitálnej dobe a aké výzvy to prináša pre právo aj demokratickú spoločnosť.
Pozrite si ukážku z knihy a objednajte si svoj výtlačok v e-shope C. H. Beck.
