Praktická učebnica trestného práva hmotného predstavuje jedinečnú publikáciu, ktorá prináša nový, inovatívny prístup k výučbe trestného práva. Učebnica špecifickým spôsobom prepája trestnoprávnu teóriu, aplikačnú prax a súdnu judikatúru. Prečítajte si rozhovor s jej spoluautorom JUDr. Lukášom Turayom, PhD., ktorý pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent na katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky a zároveň ako prodekan pre organizáciu konferencií, ďalších vedeckých a odborných podujatí a PR. Vo svojej odbornej a vedeckej činnosti sa zameriava na trestné právo hmotné a kriminológiu.
Čo vás ako odborníka na trestné právo hmotné a kriminológiu priviedlo k myšlienke napísať novú učebnicu trestného práva hmotného? Čo bolo prvým impulzom k jej spracovaniu?
V prvom rade by som sa rád poďakoval nakladateľstvu C. H. Beck za dôveru a ochotu vydať takýto formát učebnice. Myšlienka vznikla už počas môjho doktorandského štúdia, keď som si všimol, že v tradičných učebniciach trestného práva hmotného často pri niektorých inštitútoch chýbali reálne príklady, ktoré by uvedenú problematiku lepšie vysvetlili v rámci bežnej aplikačnej praxe. Zároveň práve v tejto dobe mnohé právnické fakulty prechádzali na výučbu formou prípadových štúdií, čo ma inšpirovalo k hľadaniu spôsobu, ako študentom priblížiť zložité inštitúty prostredníctvom konkrétnych situácií. Veľkou inšpiráciou pre mňa boli zahraničné publikácie prof. Jelínka a prof. Gřivnu, ktoré vychádzajú z veľmi podobného konceptu. V rámci slovenského prostredia som si uvedomil, že takýto prístup chýba, a práve praktické príklady môžu študentom pomôcť nielen pochopiť abstraktné právne pojmy, ale aj správne ich aplikovať. Toto spojenie teórie s praxou bolo pre mňa impulzom pre spracovanie učebnice, ktorá študentom ponúkne nielen zákonný text, ale aj návod, ako ho aplikovať v praxi.
Komu je publikácia určená, čo je jej cieľom a čo všetko v nej môže čitateľ nájsť?
Publikácia je primárne určená študentom Právnických fakúlt, ktorí sa pri odbornej príprave čoraz častejšie stretávajú s formou výučby založenou na prípadových štúdiách. Zároveň však jej obsah ocenia začínajúci právnici – advokáti, sudcovia či pracovníci orgánov činných v trestnom konaní, ktorí potrebujú rýchlo a efektívne prehĺbiť svoje vedomosti z trestného práva alebo si ich zopakovať. Cieľom učebnice je spojiť teoretické východiská s praktickou aplikáciou práva, a tým uľahčiť študentom aj mladým právnikom pochopenie zložitej právnej úpravy. Zastávam názor, že skvelá prax musí mať zákonite základ vo výbornej teórii, a preto väčšina kapitol ponúka „mix“ otázok – dve teoretické otázky a dve praktické otázky viažuce sa k prípadu. Ďalej je v učebnici zdôraznená relevantná judikatúra k jednotlivým témam.
Mohli by ste priblížiť model výučby trestného práva, ktorý učebnica ponúka a vysvetliť, v čom spočíva jej inovatívnosť?
Inovatívnosť „Praktickej učebnice trestného práva hmotného“ spočíva predovšetkým v dôraze na riešené prípadové štúdie. Kým bežné zbierky prípadov poskytujú študentom iba zadanie skutkového stavu a nechávajú ich hľadať riešenie až na seminároch, táto učebnica prináša hotové modelové riešenia ku každému prípadu vrátane podrobných komentárov, odôvodnení kvalifikácie skutku, diskusie o rôznych právnych alternatívach a odkazov na relevantnú judikatúru. Študent môže ihneď vidieť konkrétne kroky, ktoré vedú k úspešnému právnemu posúdeniu, a zároveň porovnať svoj vlastný prístup s postupom odporúčaným autormi. Druhým inovatívnym prvkom sú bohaté grafické prvky a obrázky, ktoré majú za cieľ čitateľa vizuálne vtiahnuť do problematiky a zjednodušiť pochopenie abstraktných inštitútov.
V učebnici sa v osobitnej podkapitole venujete otázke, aké funkcie plní trestné právo. Okrem iného uvádzate, že zaužívaná predstava väčšiny populácie o tom, že kľúčom k potlačeniu kriminality je zvýšenie trestnej sadzby alebo vyhlásenie niektorého protispoločenského alebo protiprávneho správania sa za trestný čin, je mylná, pretože skúsenosti nielen zo Slovenskej republiky, ale ani z iných krajín tejto hypotéze nenasvedčujú. Čo je podľa vášho názoru kľúčom k potlačeniu kriminality?
Z môjho pohľadu hovoríme o kombinácii viacerých prístupov. Výška trestnej sadzby za konkrétny trestný čin sama osebe nikdy páchateľa neodradí od spáchania trestného činu. Páchatelia nepáchajú trestné činy s Trestným zákonom v ruke a väčšina z nich ani nevie, aký trest im reálne hrozí. Ak by sme napríklad zvýšili trestnú sadzbu za ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona (typicky pitie za volantom), trúfam si povedať, že zásadný vplyv na páchanie tohto trestného činu by to nemalo. Dôležité je nachádzať rovnováhu medzi:
1.výškou trestnej sadzby
2. rýchlosťou trestného konania a
3. istotou trestu.
Ak sa všetky tieto atribúty splnia, môžeme podľa môjho názoru pozorovať jav, že sa kriminalita zníži. Rovnako je dôležitá individualizácia sankcie. Práve nevhodná sankcia môže v konečnom dôsledku zapríčiniť viac škody ako úžitku.
