Úvodom tohto textu je potrebné konštatovať, že recenzovaná kniha je spracovaná nielen na vysokej odbornej a faktografickej úrovni, čo vyplýva z ďalej uvádzaných kapitol, ale aj veľmi pútavou čitateľskou formou približuje takú zložitú a dynamickú problematiku, akou je trestné právo v širokých historických a spoločenských udalostiach, navyše, od jej najstarších prvopočiatkov.
Z úvodu publikácie sa možno, okrem iného, dozvedieť, že sa snaží nájsť podstatu trestného práva v intenciách právnych dejín a právnej filozofie s dôrazom na taký fenomén, akým je trest. Usiluje sa odhaliť jeho vnútornú podstatu. Dotýka sa však aj ďalších súvisiacich pojmov, najmä pojmu trestný čin, ktorý v historickom vývine a v rôznych štátoch, či len spoločenstvách, prešiel revolučnými zmenami. Nenárokuje si však tak zložitú a obsiahlu problematiku spracovať úplne detailne, ale len spôsobom, ktorý by sa dal označiť ako vedecký úvod.
V I. kapitole tejto knihy s názvom Filozofia trestania autor v jednotlivých podkapitolách spracováva také dôležité východiská danej problematiky, akými sú pojem a obsah sankcie, pričom bližšie popisuje sankcie v sociológii, v medzinárodnom práve a v súkromnom práve. Venuje sa tiež pojmu a obsahu samotného trestu, jeho účelu aj v slovenskom trestnom práve, do ktorého radí ochranu spoločnosti, morálne odsúdenie páchateľa zo strany spoločnosti, a náhrade škody. Neopomína však ani prevenciu v trestnom práve, či už generálnu alebo špeciálnu vrátane špeciálnej prevencie v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Nakoniec, súčasťou tejto kapitoly sú aj jednotlivé teórie trestania, konkrétne absolútne, relatívne a zmiešané.
Z tejto sumarizácie I. kapitoly je zrejmé, že autor v rozsahu 74 strán kladie dôraz skôr na teoretické aspekty danej problematiky vrátane pojmov, čím zároveň vytvára vhodný východiskový aparát a naznačuje, v akých intenciách tejto širokej a zložitej problematiky sa bude pohybovať. Táto kapitola je zároveň prínosným pripomenutím si, resp. opakovaním mnohých spomínaných teoretických aspektov a pojmov, ktoré najmä čitateľom z aplikačnej praxe oživia v pamäti také skutočnosti, s ktorými v každodennej praxi neprichádzajú často do kontaktu.
Obsahom II. kapitoly s názvom Tresty a trestanie v staroveku je ďalších päť podkapitol, ktoré sa zameriavajú na trestné právo a trestanie v najstarších štátoch, konkrétne v starovekom Egypte, v Mezopotámii a Babylone, v Izraeli (biblické trestné právo), v Grécku a v starovekej Číne. Kapitola sa bližšie venuje aj starším sumerským kódexom, Chammurapiho zákonu a asýrskemu trestnému právu, platným v Mezopotámii a v Babylone.
Táto kapitola v rozsahu takmer 50 strán tak preukazuje, že začiatky zaznamenaného trestného práva siahajú až do 3. tisícročia pred našim letopočtom a majú veľmi silný náboženský aspekt (trestanie trestnej činnosti proti bohom a iným náboženským zvyklostiam), pričom jeho dôležitým aspektom je ochrana panovníka (faraóna, kráľa), ale tiež takých chránených záujmov, akými bolo predchádzanie násilnej trestnej činnosti, najmä vraždám, sexuálnym (cudzoložstvo) a majetkovým trestným činom (vykrádanie hrobiek, pyramíd) a tiež korupcii. Samotné tresty sa vyznačovali značnou krutosťou a medzi bežné patril trest smrti, vyhnanstva, peňažné tresty alebo hanlivé označenia páchateľa (vypaľovanie znakov, mrzačenie).
Súčasťou III. kapitoly recenzovanej publikácie s názvom Rímske trestné právo sú podkapitoly, už z názvov ktorých je zrejmé, ktoré dielčie trestné činy a súvisiace aspekty sú v nej obsiahlo spracované. Autor sa v tejto kapitole sústreďuje na jednotlivé obdobia Rímskej ríše a jej trestného práva, konkrétne najmä na staršie rímske právo a na rímske právo v období neskorej republiky a cisárstva. Rozoberá pre laickú verejnosť také špecifické inštitúty rímskeho práva, akými boli amnestie pred, po vynesení rozsudku a po začatí výkonu trestu, či tzv. procesné trestné činy - nepoctivá žaloba, rozpačitá žaloba a krivé obvinenie. Neopomína ani známejšie kategórie trestného práva a trestné činy - milosť v rímskom práve, trestné činy proti životu - otcovražda a vražda, rôzne formy násilia, sexuálne trestné činy - cudzoložstvo, sprznenie, kupliarstvo, krvismilstvo, ale tiež trestné činy proti správe verejného majetku vrátane odcudzenia vojnovej koristi a v rímskej ríši masívne rozšírenú korupciu vo vzťahu k rímskym úradníkom a ich korupčné trestné činy. Autor rozoberá aj mnohé konkrétne zákony a ich zdroje - Zákon XII. tabúľ, Digesta, Kornéliov zákon o vrahoch a travičoch, Plautiov zákon, Juliove zákony, Augustov zákon, Aterniov zákon, Fabiov zákon, Remmiov zákon a mnohé ďalšie, a to tak z hľadiska vymedzenia konkrétnych skutkových podstát uvádzaných trestných činov, ako aj z hľadiska trestov.
Táto najrozsiahlejšia kapitola na viac ako 100 stranách až neobvykle obsiahlo analyzuje rímske trestné právo, ktoré býva v iných odborných zdrojoch analyzované pomerne stručne, pretože tie sa prioritne sústreďujú na rímske civilné právo, ktoré bolo prepracované ešte rozsiahlejšie a detailnejšie v porovnaní s trestným právom.
Zároveň, táto kapitola svedčí o tom, že aj trestné právo platné v Slovenskej republike, či v iných európskych štátoch, veľmi intenzívne čerpá práve z rímskeho práva, a to v mnohých aspektoch najmä z hmotného práva, ale sčasti aj procesného (uvádzané milosti, amnestie, možnosti odvolania a pod.).
Posun vo vývoji trestného práva v Rímskej ríši badať v tom, že od skoršieho, prevažne obyčajového práva, je zaznamenaný prechod k písanému, čoraz detailnejšiemu právu, hoci rímske trestné zákony majú prevažujúci kazuistický charakter. Tresty sa naďalej vyznačujú svojou prísnosťou, pretože v mnohých prípadoch sú naďalej ukladané kruté tresty smrti (napr. početné ukrižovania). Nepochybne však s prepracovanosťou trestného práva narastá jeho právna istota a precíznosť, v konečnom dôsledku ako významný zdroj aj súčasného kontinentálneho trestného práva.
Vo IV. kapitole s názvom Trestné právo v stredoveku a ranom novoveku autor podrobnejšie spracováva taliansku školu trestného práva, Constitutio criminalis Carolina, trestné právo v 16. a 17. storočí a tiež inkvizíciu a procesy s čarodejnicami.
Táto kapitola spracovaná na 40 stranách, ako to vyplýva z jej názvu a podkapitol, je zameraná na rôzne tendencie trestného práva toho obdobia, počnúc talianskou školou, ktorá výrazne čerpá z rímskeho práva, a na jej významných právnikov a ich diela (napr. Balda de Ubaldis, Albertus Gandinus z Cremy, Tancredo z Bologne a iní), cez Constitutio criminalis Carolina, vydaný cisárom Karolom V. v roku 1532, ako procesno-hmotnoprávny predpis, ktorý vychádza zo spomenutého rímskeho práva, talianskej školy a kánonického práva, vyznačuje sa napr. inkvizičným princípom (ústrednou postavou procesu bol sudca), teóriou zákonného hodnotenia dôkazov, vykonávaním jednotlivých dôkazov, ale aj zavinením, vekom, príčetnosťou, vývinovými štádiami trestného činu, trestaním, či druhmi trestov (poznal napr. 8 druhov trestu smrti).
Z podkapitol o trestnom práve v 16. a 17. storočí a o inkvizícii a procesoch s čarodejnicami môže čitateľ získať množstvo poznatkov o vzniku ďalších trestnoprávnych noriem vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, o významných právnikoch a dielach tohto obdobia, a nakoniec o inkvizičných procesoch zameraných jednak na čarodejnice, ale aj na kacírov, ktorí sa nestotožňovali najmä s náboženským dogmatickým učením.
Zrod moderného trestného práva v 18. a 19. storočí je predmetom výskumu rozsiahlej, 100-stranovej, V. kapitoly, ktorá rozoberá mnohé aspekty danej problematiky vrátane trestného práva a trestných zákonov v rôznych európskych krajinách. Konkrétne, v jednotlivých podkapitolách rozoberá trestné právo a osvietenstvo, trestné právo v habsburských krajinách, vplyv Francúzskej revolúcie a Napoleonovej vlády na trestné právo, vedu trestného práva v 19. storočí - klasickú a modernú školu, vznik kriminológie vrátane kriminálnej štatistiky, výskum (páchateľovho) tela a mysle, kriminálno-biologickú a sociologickú školu, rozvoj väzenstva v 19. storočí a väzenské systémy.
Významné je tiež spracovanie kódexov trestného práva na prelome 19. a 20. storočia, konkrétne Rakúskeho trestného zákona z roku 1852, Nemeckého trestného zákona z roku 1871, Uhorského trestného zákona z roku 1878, ostatných kodifikačných snáh a trestného práva po prvej svetovej vojne.
Obsahom VI. kapitoly je Trestné právo v období diktatúr 20. storočia, konkrétne nacistického trestného práva, sovietskeho a socialistického trestného práva, teda trestného práva iných socialistických krajín, no osobitne československého trestného práva, v rámci ktorého sú spracované trestné zákony z roku 1950 a 1961.
Aj z tejto kapitoly (rovnako ako z nasledujúcej), v rozsahu 50 strán, je zrejmé, že trestné právo, z právnych odvetví najvýraznejšie, prísne kopíruje historické zlomové momenty vo vývoji spoločností a že práve trestné právo je tým nástrojom politickej moci, ktorá sa ním zaoberá prioritne, aby svoju moc udržala, eliminovala protivníkov a regulovala spoločnosť na svoj obraz, hoci niekedy výrazne pokrivený do takej miery, že úplné odstraňovanie dôsledkov trestného práva býva mnohokrát až nemožné (z dôvodu samotných znení trestnoprávnych noriem a procesov končiacich smrťou aj v dôsledku zinscenovaných procesov a tzv. justičných vrážd; ako to uvádza autor, v rokoch 1948 - 1953 bol trest smrti uložený v 257 prípadoch za tzv. politické trestné činy, kým za ostatné trestné činy "len" v 66 prípadoch).
Nakoniec stručnejšia VII. kapitola, v rozsahu do 10 strán, analyzuje Trestné právo na ceste k súčasnosti. V tejto kapitole sa autor venuje najmä demokratizačnému procesu v československom a neskôr v slovenskom trestnom práve, počnúc rokom 1989 a jeho prvým novelám, ktoré sú spojené s odstránením tých ustanovení Trestného zákona, ktoré sa typicky spájali s predchádzajúcim režimom (trestné činy zneužívania náboženskej funkcie, marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami, príživníctvo, poburovanie a mnohé iné) a následným novelám.
Neopomína ani iné trestné a súvisiace zákony tohto obdobia, ktorými sú zákony prijímané v Nemecku, Taliansku, Turecku, či dokonca v Brazílii, poznamenané demokratizačnými a humanistickými tendenciami.
S poukazom na skôr uvádzaný obsah textu recenzovanej publikácie s názvom „Dejiny a filozofia trestného práva: Trestné sankcie a ich účel v rímskom práve, právnych dejinách a v súčasnosti“, autora doc. JUDr. Martina Gregora, PhD., pôsobiaceho na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, možno jednoznačne konštatovať, že ide o dielo s mimoriadnym prínosom do vedeckej právnickej literatúry.
Nespochybniteľnú kvalitu tejto viac ako 500-stranovej publikácie, okrem samotnej obsahovej stránky, znásobuje aj mimoriadne obsiahly zoznam použitej literatúry zosumarizovanej na viac ako 60 stranách a až 1 900 výstižne použitých odkazov a citácií.
Súc si vedomý vhodnosti uvedenia aj konštruktívnej kritiky k recenzovanému dielu konštatujem, že výhrady k jeho obsahu, popri už zmieňovaných pozitívach, nenachádzam, navyše, ak toto dielo na jeho začiatku, ako to zmieňujem, autor označuje ako "vedecký úvod" do dejín a filozofie trestného práva.
Recenzované dielo možno preto aj vďaka jeho prehľadnosti a encyklopedickej šírke spracovanej problematiky odporúčať najširšiemu okruhu čitateľov, najmä však tých náročných, pretože je nepochybne jedinečnou literatúrou analyzujúcou nielen samotné trestné právo, ale aj súvisiace historické udalosti v kontexte vývinu ľudskej spoločnosti a filozofického myslenia v päťtisíc-ročnej histórii ľudstva, ktoré poukazuje na jeho prevratné historické zmeny poznamenané prechodom od výrazne autokratických až despotických systémov k súčasným systémom demokratickým.
doc. et doc. JUDr. Ján Šanta PhD., LL.M., MBA, MSc.
Zdroj: Justičná revue 5/2025
Monografiu kúpite tu.
