Rozhovor: Rozvod manželstva a úprava pomerov k maloletým deťom

Nová odborná publikácia z Nakladatelství C. H. Beck Rozvod manželstva a úprava pomerov k maloletým deťom je koncipovaná pomerne široko. Okrem rodinného práva rieši rôzne aspekty súvisiace s rozvodom manželstva z oblasti občianskeho, trestného, pracovného, exekučného a medzinárodného práva, ako aj práva sociálneho zabezpečenia. Ambíciou knihy je odborne analyzovať platný právny stav, aplikačnú prax a judikatúru a zároveň prepájať jednotlivé právne oblasti.

Publikácia je výsledkom spolupráce autorského kolektívu, ktorého členovia JUDr. Zuzana Vlková, PhD., Mgr. Tamara Čipková, PhD., JUDr. Matúš Kováč, PhD., doc. Mgr. Denisa Homola Nevická, PhD. a doc. JUDr. Katarína Burdová, PhD. pôsobia ako odborníci v uvedených právnych oblastiach.

Prečítajte si rozhovor s JUDr. Zuzanou Vlkovou, PhD., ktorá sa autorsky podieľala na podstatnej časti publikácie a zároveň ako vedúca autorského kolektívu zabezpečovala koordináciu prác členov autorského kolektívu na príprave publikácie.

Rozvod je téma, ktorá sa dotýka nielen práva, ale predovšetkým života konkrétnych ľudí. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu vytvoriť práve túto publikáciu a čím sa podľa vás odlišuje od existujúcich kníh o rozvode a rodinnom práve?

Základnou motiváciou pre vznik publikácie bol môj dlhodobý záujem o rodinné právo v teoretickej rovine, ako aj moje praktické skúsenosti z advokácie. Zásadným podnetom však bola najmä absencia uceleného diela na trhu, ktoré by sa na rozvod nepozeralo len cez úzku optiku hmotného rodinného práva a mimosporového procesu, ale reflektovalo by jeho reálny presah do ďalších právnych odvetví.

V dennodennej praxi totiž vidím, že rozvodové konanie a úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nežijú vo vákuu. V reálnom živote sa na rozvod ihneď nabaľujú otázky majetkového vyporiadania, exekúcie neuhradeného výživného, trestnoprávne aspekty, ale napríklad aj presahy do pracovného práva, sociálneho zabezpečenia či medzinárodného práva súkromného pri cezhraničných rodinách.

Práve v tom spočíva aj hlavný rozdiel medzi našou knihou a existujúcou literatúrou. Namiesto izolovaného pohľadu prinášame komplexnú multidisciplinárnu analýzu platného právneho stavu, ktorú spájame s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov. Veľkou devízou publikácie je aj samotné zloženie autorského kolektívu – spojili sa v ňom odborníci špecializovaní na jednotlivé právne oblasti, vďaka čomu sme dokázali detailne obsiahnuť a analyzovať aj právne otázky, s ktorými sa prax bežne borí, no v doterajšej literatúre neboli podľa môjho názoru uspokojivo rozpracované.

Kniha sa venuje nielen samotnému rozvodu, ale aj úprave pomerov k maloletým deťom a viacerým súvisiacim právnym otázkam. Ktoré problémy sa v praxi pri rozvodoch podľa vašich skúseností objavujú najčastejšie a ktoré bývajú pre rodičov najťažšie?

Najnáročnejšou oblasťou býva podľa mojich skúseností nastavenie starostlivosti o maloleté deti a úprava styku. Zatiaľ čo pri majetkových otázkach možno často vychádzať z objektívnejšie uchopiteľných kritérií, pri deťoch sa stretávajú vyhrotené emócie s právnym rámcom. Rodičia často ťažko rozlišujú medzi ukončením partnerského vzťahu a trvaním rodičovského vzťahu, čo vedie k tomu, že dieťa sa, nanešťastie, stáva nástrojom ich vzájomného boja.

Rovnako citlivou a komplikovanou otázkou býva určenie výživného. V praxi sa totiž opakovane stretávame s náročným dokazovaním skutočnej majetkovej situácie a reálnych príjmov povinného rodiča, predovšetkým ak podniká alebo rôznymi spôsobmi zastiera svoje príjmy . Popritom sa objavujú aj spory o bývanie či majetkové vyporiadanie. Práve schopnosť rodičov fungovať aj po rozvode ako rodičia, hoci už nie ako partneri však často zásadným spôsobom ovplyvňuje, ako bude rozvod a obdobie po ňom prežívať ich dieťa.

Pri rozhodovaní o deťoch sa často stretávajú právne argumenty s veľmi silnými emóciami rodičov. Ako by podľa vás mali rodičia pristupovať k otázke starostlivosti o dieťa, výživného či styku, aby bol v centre pozornosti skutočne najlepší záujem dieťaťa?

Základom by malo byť uvedomenie si, že rozvodom sa končí partnerský vzťah, nie vzťah rodiča k dieťaťu. Rodičia by preto mali byť schopní oddeliť svoje vzájomné konflikty od rozhodovania o otázkach týkajúcich sa dieťaťa a pri každom dôležitom rozhodnutí si položiť otázku, čo je skutočne v jeho najlepšom záujme, a nie čo je výhodnejšie alebo prijateľnejšie pre nich samých.

Platí to rovnako pri nastavení starostlivosti a styku, ako aj pri výživnom. Dieťa by nemalo byť prostriedkom na riešenie konfliktu medzi rodičmi ani prostriedkom na presadzovanie ich predstáv či požiadaviek. Rodičia by zároveň mali rešpektovať, že dieťa má právo na vzťah s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom, a že ich vzájomná spolupráca a komunikácia sú pre dieťa často rovnako dôležité ako samotné právne nastavenie starostlivosti.

Najlepší záujem dieťaťa pritom nemusí vždy znamenať riešenie, ktoré je pre oboch rodičov rovnako pohodlné alebo spravodlivé. Znamená predovšetkým také usporiadanie pomerov, ktoré zohľadňuje konkrétne potreby dieťaťa, jeho vek, väzby na oboch rodičov, stabilitu jeho prostredia a jeho celkový vývin. Práve schopnosť rodičov ustúpiť od vlastných sporov a pozerať sa na situáciu perspektívou dieťaťa je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších predpokladov toho, aby rozvod zasiahol dieťa čo najmenej.

Publikácia vychádza v čase, keď sa slovenské rodinné právo aj spoločenské predstavy o fungovaní rodiny menia. Ktoré právne alebo spoločenské trendy považujete v súčasnosti za najvýznamnejšie a akým spôsobom sa premietli do knihy?

Za jeden z najvýznamnejších trendov považujem zmenu vnímania rodičovstva. Čoraz častejšie sa stretávame s angažovanými otcami, ktorí majú reálny záujem plnohodnotne sa podieľať na starostlivosti o svoje deti a byť aktívnou súčasťou ich každodenného života aj po rozvode. Tento posun vo vnímaní rodičovstva sa prirodzene premieta aj do súdnej praxe. Výlučná osobná starostlivosť jedného rodiča už nemôže byť vnímaná ako automatické východisko a do popredia sa dostáva individuálne posudzovanie toho, aké usporiadanie je v konkrétnom prípade najlepšie pre dieťa vrátane striedavej či spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S tým úzko súvisí aj väčší dôraz na participatívne práva maloletého – teda na citlivé a veku primerané zisťovanie jeho vlastného názoru.

Čoraz väčší význam majú rodičovské dohody. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť na starostlivosti, styku, výživnom či ďalších praktických otázkach fungovania rodiny po rozvode a ich dohoda rešpektuje najlepší záujem dieťaťa, môže byť pre dieťa stabilnejším riešením než dlhodobý rodičovský konflikt vedený prostredníctvom súdneho konania. Aj v tomto smere sa podľa môjho názoru čoraz viac ukazuje, že úlohou rodinného práva nie je iba rozhodnúť „spor“, ale podporovať rodičov v tom, aby dokázali nastaviť svoje rodičovské fungovanie aj bez konfliktu.

Výrazným trendom je snaha o väčšiu predvídateľnosť a zjednotenie rozhodovacej praxe pri určovaní výživného, a to aj prostredníctvom metodiky, ktorá umožňuje aspoň rámcovo vychádzať z jednotnejších kritérií pri stanovení jeho výšky. Takýto prístup môže prispieť k väčšej transparentnosti rozhodovania a k tomu, aby rodičia mali realistickejšiu predstavu o výške výživného. Zároveň však podľa môjho názoru nemôže nahradiť individuálne posúdenie konkrétneho dieťaťa, jeho potrieb a majetkových pomerov oboch rodičov.

Za významný trend považujem snahu o väčšiu špecializáciu rozhodovania v rodinných veciach, ktorá sa spája s konceptom tzv. rodinného sudcu. Jeho podstatou je, aby veci týkajúce sa tej istej rodiny, či už ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, výživné alebo ďalšie súvisiace otázky, rozhodoval ten istý sudca. Výhodou takéhoto prístupu je najmä kontinuita rozhodovania a možnosť vnímať situáciu rodiny v širších súvislostiach namiesto toho, aby sa jednotlivé konania posudzovali úplne izolovane.

Ďalším výrazným trendom je narastajúci medzinárodný prvok v rodinných vzťahoch. Čoraz častejšie riešime situácie, keď rodičia žijú v rôznych krajinách alebo keď sa jeden z nich plánuje s dieťaťom presťahovať do zahraničia. Takéto prípady prinášajú nielen otázky samotnej starostlivosti o dieťa, ale aj náročné procesné otázky spojené s právomocou súdov či s návratovými konaniami.

Tieto zmeny sa premietli aj do knihy. Pri spracovaní jednotlivých tém sme sa snažili zohľadniť nielen aktuálnu právnu úpravu a jej vývoj, ale aj praktické otázky, s ktorými sa v súčasnosti stretávame pri rozhodovaní o maloletých deťoch, výživnom či rozvode.

Komu by ste túto knihu odporučili? Je určená predovšetkým právnikom a sudcom, alebo v nej môže nájsť užitočné informácie aj rodič, ktorý sa práve ocitol v rozvodovom konaní a potrebuje sa zorientovať v tom, čo ho čaká?

Kniha je určená predovšetkým odborníkom, ktorí sa rodinnému právu venujú v teórii aj praxi – najmä vedeckým pracovníkom, advokátom, sudcom, ale aj ďalším právnikom.

Zároveň sme ju však koncipovali tak, aby v nej našiel užitočné informácie rodič, ktorý sa ocitol v rozvodovom konaní a potrebuje sa zorientovať v tom, aké otázky bude musieť riešiť a čo môže v jednotlivých fázach konania očakávať.

Samozrejme, nejde o náhradu právnej pomoci ani o publikáciu, ktorá by mala rodičovi ponúknuť univerzálny návod na jeho konkrétny prípad. Rodinné právo je totiž do veľkej miery založené na individuálnom posúdení situácie konkrétnej rodiny. Kniha však môže rodičovi pomôcť lepšie pochopiť právny rámec rozvodu, otázky starostlivosti o deti, styku či výživného a zároveň mu dať základnú predstavu o tom, ako takéto konanie prebieha.

Ak teda kniha rodičovi pomôže lepšie sa zorientovať, pripraviť sa na konanie a pochopiť, ktoré otázky bude potrebné riešiť, splní podľa mňa aj tento svoj praktický účel.

Prelistujte si ukážku a objednajte si knihu v našom e-shope.