Publikácia Obnova konania v trestnom procese, ktorú nedávno vydalo Nakladatelství C. H. Beck, prináša ucelený pohľad na problematiku inštitútu obnovy konania, predstavuje zdroj cenných informácií pre odbornú verejnosť a zároveň má potenciál byť prínosom pre aplikačnú prax. Prečítajte si rozhovor s jej autormi JUDr. Lukášom Michaľovom, PhD. mult., JUDr. Lukášom Tomašom, PhD. a JUDr. Martinom Baločkom, PhD.
Prečo ste sa vo svojej vedeckej práci rozhodli venovať práve obnove konania? Prikladáte tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku v rámci trestného procesu osobitnú dôležitosť?
Obnova konania predstavuje kľúčový mimoriadny opravný prostriedok, ktorého základným poslaním je odstraňovanie justičných omylov predovšetkým po skutkovej stránke. Ide o trestno-procesný inštitút, ktorý síce zasahuje do stability právoplatných rozhodnutí, avšak robí tak v záujme dosiahnutia vyššieho cieľa – dosiahnutia spravodlivého a materiálne pravdivého rozhodnutia. Obnovu konania považujeme za nenahraditeľný procesný nástroj, prostredníctvom ktorého sa verejná moc dokáže vyrovnať s vlastnými pochybeniami a reagovať na nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli a ani nemohli byť zohľadnené v pôvodnom konaní. Osobitná dôležitosť obnovy konania spočíva aj v tom, že tento opravný prostriedok sa nachádza na pomedzí princípu právnej istoty a princípu hmotnej spravodlivosti. Monografia vychádza z presvedčenia, že mechanické lipnutie na právoplatnosti nesprávneho rozhodnutia by v konečnom dôsledku podkopávalo dôveru verejnosti v justíciu a v princípy právneho štátu, za ktorý sa SR v súlade s čl. 1 Ústavy SR vyhlasuje. Práve preto je obnova konania chápaná ako jeden z najvýznamnejších korektívov trestného procesu.
Čo bolo cieľom monografie, komu je predovšetkým určená a čo všetko v nej môže čitateľ nájsť?
Hlavným cieľom monografie je komplexne preskúmať právnu úpravu obnovy konania v trestnom procese, a to nielen z pohľadu platného práva (de lege lata), ale aj z hľadiska aplikačnej praxe a úvah o jej budúcom smerovaní (de lege ferenda). Usilovali sme sa prepojiť normatívnu rovinu s jej reálnym fungovaním v justičnej praxi, pričom osobitný dôraz sme kládli na judikatúru všeobecných súdov a ľudskoprávne závery Ústavného súdu SR. Publikácia je určená širokému okruhu odbornej verejnosti – sudcom, prokurátorom, advokátom (najmä obhajcom), akademikom, ale aj študentom práva a ďalším osobám, ktoré prichádzajú do styku s trestným konaním. Čitateľ v nej nájde systematický výklad obnovy konania od jej historických koreňov cez princípy a podmienky obnovy až po detailnú analýzu konania o povolení obnovy konania a konania po jej povolení vrátane špecifických otázok väzby, zákazu reformationis in peius či intertemporálnych aspektov.
Aký je váš názor na súčasnú právnu úpravu obnovy konania a na pomery v aplikačnej praxi, najmä v justičnej činnosti? V čom spočívajú jej pozitíva a čo by bolo potrebné zlepšiť?
Súčasná právna úprava obnovy konania v Trestnom poriadku poskytuje relatívne stabilný a systematicky vybudovaný rámec, ktorý v podstate umožňuje nápravu zásadných skutkových pochybení právoplatných rozhodnutí. Pozitívne možno hodnotiť najmä existenciu pomerne široko koncipovaných dôvodov obnovy konania, ako aj zachovanie procesných záruk obvineného vrátane uplatnenia zákazu zmeny k horšiemu. Na druhej strane monografia poukazuje na viaceré legislatívne nejasnosti a aplikačné rezervy. Problémy sa prejavujú najmä pri výklade pojmu „nové skutočnosti a dôkazy“, pri nejednotnosti rozhodovacej praxe súdov, ako aj pri niektorých procesných otázkach povoľovania obnovy konania (napr. rozhodovanie o väzbe podľa § 403 Trestného poriadku). Kriticky reflektujeme aj niektoré formalistické tendencie justičnej praxe, ktoré môžu viesť k neprimeranému obmedzovaniu avizovaného inštitútu. V budúcnosti by sa azda vyžadovalo čiastočné precizovanie zákonnej úpravy a zjednotenie judikatúry v tých rámcoch, v ktorých sa javí ako rozkolísaná.
Knihu si môžete zakúpiť tu.
