Nakladateľstvo C. H. Beck prináša prvé vydanie komentára k antidiskriminačnému zákonu. Prečítajte si rozhovor s jeho autorom JUDr. Michalom Cenknerom, PhD., ktorý má dlhoročné skúsenosti s aplikáciou antidiskriminačného zákona v praxi a so zastupovaním obetí diskriminácie v antidiskriminačných sporoch. V rozhovore odpovedá okrem iného na otázku, čo všetko môžu čitatelia v komentári nájsť a komu je predovšetkým určený.
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších právnych predpisov sa v odbornej verejnosti všeobecne považuje za ústredný právny predpis vnútroštátnej antidiskriminačnej legislatívy. Ako vnímate vo všeobecnosti súčasný stav slovenskej antidiskriminačnej legislatívy? V čom vidíte jej pozitívne stránky a čo by bolo potrebné zlepšiť?
V prvom rade považujem za dôležité poznamenať, že ide o súbor právnych noriem rámcovaný oblasťami právnych vzťahov, na ktoré sa vzťahuje ústavná a zákonná povinnosť rešpektovať zákaz diskriminácie. V prípade ústavného zákazu diskriminácie ide o oblasť garancií rovnosti vo výkone ľudských práv a v ochrane základných slobôd. Antidiskriminačný zákon je ústredným právnym predpisom podmienok dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, vo vzťahu ku ktorej zákonodarca ustanovuje základné definičné znaky a zároveň vymedzuje vzťah medzi týmto právnym predpisom a právnymi normami antidiskriminačnej legislatívy obsiahnutými v osobitných zákonoch ohraničených piatimi oblasťami právnych vzťahov, na ktoré zákonodarca vzťahuje povinnosť dodržiavať uvedenú zásadu.
Z obsahového hľadiska nevykazuje antidiskriminačná legislatíva zásadné nedostatky. Aj v tomto prípade platí, že kvalita právnych noriem a textúry zákona je irelevantná v prípade, ak ich nesprávne implementujú tí, ktorým je adresovaná. V prípade antidiskriminačného zákona je potrebné vnímať jednotlivé ustanovenia optikou neustále sa vyvíjajúcej výkladovej praxe Súdneho dvora Európskej únie a v prípade zjavných nedostatkov, čo však zatiaľ nie je prípad slovenskej vnútroštátnej úpravy, prizmou povinnosti zákonodarcu zosúladiť ju s novými judikovanými poznatkami.
Na rozdiel od obsahu právnych noriem antidiskriminačného zákona a ďalších právnych noriem upravujúcich zásadu rovnakého zaobchádzania vykazuje implementácia povinnosti rešpektovať zákaz diskriminácie zjavné nedostatky a prílišný formalizmus. Inými slovami, dodržiavanie spomenutej zásady nestačí deklarovať v interných normách či laicky povedané, „na papieri“, ale je nevyhnutné túto zásadu „žiť“ v každodennej realite na pracoviskách, pri poskytovaní tovarov alebo služieb, v školách a vzdelávacích inštitúciách, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v neposlednom rade v oblasti sociálneho zabezpečenia. Domnievam sa, že ak zásadu rovnakého zaobchádzania tí, ktorí sú povinní dodržiavať ju, budú brať na ľahkú váhu a budú voči jej plneniu benevolentní, zákonodarca situáciu nezlepší novou reguláciou právneho normatívu.
V čom spočíva podľa vášho názoru prínos a jedinečnosť vášho komentára k antidiskriminačnému zákonu? Na čo ste kládli osobitný dôraz pri jeho tvorbe?
Jeho jedinečnosť spočíva v aktuálnom systematickom a prehľadnom usporiadaní poznatkov odbornej právnickej spisby, relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a iných relevantných rozhodnutí, ktoré dotvárajú obsah zásady rovnakého zaobchádzania, resp. povinnosti dodržiavať zákaz diskriminácie v jej zmysle.
Osobitný dôraz som kládol na zrozumiteľnosť výkladu a jeho podanie vysvetľujúcim spôsobom do takej miery, aby bol užitočný nielen pre odbornú právnickú obec, ale aj pre adresátov povinností ustanovených antidiskriminačným zákonom. Napokon, nebolo mojím zámerom obsiahnuť akékoľvek poznatky, ktoré by mohli „zdanlivo súvisieť“ s komentovanými ustanoveniami, no ich potenciál aplikácie v našich podmienkach je minimálny až nulový. Ide napríklad o rozhodnutia vnútroštátnych súdov iných krajín, nielen Európskej únie, ktorých výkladová prax vo vzťahu k zákazu diskriminácie môže vyvolávať široký záujem nielen právnickej odbornej verejnosti, no tieto poznatky sú nevyužiteľné v našich pomeroch. Ak by som to mal zhrnúť, komentár obsahuje relevantné výkladové poznatky, keďže dôraz som kládol na jeho užitočnosť, nie nevyužiteľnú atraktívnosť.
Ako ste pristupovali k štruktúre komentára? Čo všetko môže čitateľ v komentári nájsť, komu môže poslúžiť a komu je predovšetkým určený?
Štruktúru komentára určuje skutočnosť, že ide o právne normy, ktorých obsah definujú primárne súdne autority, resp. predovšetkým Súdny dvor Európskej únie. Preto v ňom čitateľ nenájde irelevantné domnienky ani nepodložené interpretačné a argumentačné východiská, ale naopak, poznatky, na základe ktorých bude mať ucelený obraz o vyvíjajúcom sa obsahu definičných znakov zákazu diskriminácie v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania.
Ako som už naznačil vyššie, komentár nie je určený len tým, ktorí ho aplikujú v tzv. typickej právnickej praxi, t. j. sudcom, právnym zástupcom či vo všeobecnosti právnikom, ale aj osobám, ktoré sú zodpovedné za dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania u zamestnávateľov, poskytovateľov tovarov alebo služieb, v zdravotníckych zariadeniach či u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v školách a školských zariadeniach či pri poskytovaní dávok sociálneho zabezpečenia. Všetkým tým by mal komentár pomôcť v implementácii zásady rovnakého zaobchádzania a v jej správnom pochopení v už vyššie uvedenej požiadavke, a to, aby zákaz diskriminácie nerešpektovali len formalisticky v podobe interných predpisov.
Komentár si môžete zakúpiť tu.
