Nakladateľstvo C. H. Beck prináša komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní, ktorého autormi sú poprední a uznávaní odborníci (nielen) v oblasti arbitráže. Ide o dôkladný komentár, ktorý nie je zameraný len na právnu úpravu Slovenskej republiky, ale reflektuje aj medzinárodnú prax.
Vedúcim autorského kolektívu je JUDr. Juraj Gyárfáš, LL.M., advokát a externý vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý v krátkom rozhovore približuje Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní, jeho prínos a venuje sa napríklad aj otázke „veľkej novely“ zákona o rozhodcovskom konaní.
Ako sa Vám pracovalo na komentári k zákonu o rozhodcovskom konaní?
Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní bol prvý tak veľký literárny projekt, do ktorého som sa pustil – ak nepočítam predpubertálne ambície napísať „veľkú fantasy ságu“, ktoré sa však vždy skončili po nakreslení mapy vymysleného sveta a načrtnutí prvej kapitoly.
Bolo to veľa práce, ale písanie ma baví a pri malých deťoch sa človek naučí robiť veci efektívne. Takže si vlastne ani neviem presne spomenúť, kedy som to všetko napísal. Ale zato si veľmi dobre spomínam na množstvo príjemných momentov, ktoré pri písaní vyvstali. Išlo najmä o diskusie so spoluautormi ako aj s ďalšími inšpiratívnymi ľuďmi, ktorých by som nazval širší okruh autorského kolektívu – napríklad Martin Magál, hlavný hýbateľ „veľkej novely“ zákona o rozhodcovskom konaní, a František Sedlačko, recenzent komentára. Aj vďaka takýmto stretnutiam to bol veľmi príjemný proces.
V čom spočíva, podľa vášho názoru, prínos komentára k zákonu o rozhodcovskom konaní?
Kedysi som počul podľa môjho názoru veľmi trefný bonmot: v Anglicku tvoria právo sudcovia, vo Francúzsku zákonodarcovia a v Nemecku komentátori. Domnievam sa, že Slovensko je v tomto smere (aj v mnohých iných) najmä germánskou jurisdikciou. Napríklad v obchodnom práve je často „právom“ to, čo sa uvádza v dvoch hlavných komentároch – teda komentári prof. Patakyovej a komentári prof. Ovečkovej.
Slovenské arbitrážne právo je však na inom stupni vývoja a žiaľ sa nie vždy vyvíjalo pod šťastnou hviezdou. Nechcem si preto namýšľať, že komentárom sme vytvorili „právo“. Naša ambícia bola skromnejšia. Ako sme s Markom Števčekom písali v predhovore, sme úprimne presvedčení, že fungujúca arbitráž je prínosom pre moderný právny štát a fungujúcu trhovú ekonomiku. Fungujúca arbitráž si však vyžaduje kvalitný zákonný rámec, predvídateľnú judikatúru a robustnú odbornú literatúru. Nič z tohto nemôže vzniknúť bez diskusie a práve k takejto diskusii sme chceli komentárom prispieť. Budeme samozrejme radi, keď sa v praxi presadia odpovede a riešenia, ktoré sme načrtli v komentári. Ale pokiaľ náš komentár vyvolá diskusiu, z ktorej vzídu iné odpovede a riešenia, nebudeme to považovať za neúspech.
Zvýšil sa záujem o arbitráž z pohľadu praxe po novele č. 336/2014 Z. z., ktorou, okrem iného, bola rozšírená arbitrabilita konania aj na nemajetkové spory?
Verím, že záujem o „poctivú“ obchodnú arbitráž – teda o rozhodovanie sporov kvalifikovanými ľuďmi s integritou – sa skutočne zvyšuje. Pritom hrá rolu viacero faktorov. Jedným z nich bola „veľká novela“ zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalším faktorom je postupné zvyšovanie povedomia o „poctivej“ arbitráži prostredníctvom konferencii a publikácii. Najdôležitejšie sú však v konečnom dôsledku skúsenosti právnikov a podnikateľov s živou arbitrážou. Čím viac takýchto skúsenosti bude pozitívnych, tým viac sa bude zvyšovať aj záujem. Verím, že o päť rokov budeme podstatne ďalej, ako sme dnes.
