|
Molnárová Molnárová
1. marca 2011
Nad novým inštitútom striedavej osobnej starostlivosti o deti, s Bronislavou Pavelkovou, autorkou komentára k Zákonu o rodine
"... striedavá starostlivosť zabezpečuje rodičom absolútne rovnoprávne postavenie pri výchove ich dieťaťa."
Najzásadnejšia zmena, ktorou prešiel slovenský Zákon o rodine v poslednej dobe je zavedenie nového inštitútu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti. Mohli by ste našim čitateľov v krátkosti priblížiť, v čom spočíva podstata tohto inštitútu? Striedavá starostlivosť znamená, že sa o dieťa rodičov, ktorí spolu nežijú, budú starať striedavo otec a matka v presne určených intervaloch. Osobná starostlivosť je starostlivosť o dieťa, ktorá mu má zabezpečiť naplnenie jeho každodenných potrieb, teda zabezpečenie školskej dochádzky, záujmovej činnosti, hygieny, zábavných aktivít apod. Pôvodne zákon o rodine umožňoval súdu len zveriť dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča a druhému upraviť stretávanie, počas ktorého mohol realizovať svoj výchovný vplyv na dieťa. Máte informácie o tom, v ktorých ďalších európskych krajinách už tento inštitút súdy využívajú a ako sa tento inštitút „udomácnil“, napr. v Českej republike?
Určite nemožno vylúčiť, že striedavá starostlivosť môže so sebou priniesť riziká. Hovorím samozrejme o rizikách pre dieťa, pretože dospelí sa môžu brániť. Ide najmä o prípady, keď sa dieťa pre rodičov stáva prostriedkom pomsty alebo vybavovania si účtov z neúspešného vzťahu. V tomto prípade je vhodnejšie zveriť dieťa psychicky a ľudsky zrelejšiemu rodičovi a pracovať s rodičmi prostredníctvom výchovných opatrení na zmene ich postojov. Inak sa môže stať, že dieťa strieda dve nepriateľské prostredia, pričom nemá ani priestor ani možnosť „vydýchnuť si“. Podobne nie je vhodné nariaďovať striedavú starostlivosť bez určenia výživného vtedy, ak necítia obaja rodičia spontánne potrebu hradiť náklady za svoje dieťa. V takomto prípade sa môže stať, že dieťa bude nosiť šeky (školné, školský klub, družina apod.) z jednej domácnosti do druhej a čakať, ktorý z rodičov ustúpi a zaplatí. Nakoniec môže byť striedavá starostlivosť nevhodná aj vtedy, ak povahovo nevyhovuje dieťaťu. Tak, ako sú rozdielni dospelí, sú rozdielne aj deti. Niektoré budú „sťahovanie“ z jednej domácnosti do druhej zvládať bez problémov, iné nie. Preto je nevyhnutné pred nariadením (alebo aj pred schválením rodičovskej dohody) vždy zistiť názor dieťaťa na striedavú starostlivosť s tým, že mu súd riadne vysvetlí, o čom rozhoduje, aké sú možnosti pre rozhodnutie, aké výhody a nevýhody z každej možnosti pre dieťa vyplývajú, aké právne následky bude mať každé rozhodnutie. Má podľa Vášho názoru striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti v slovenských podmienkach šancu reálne sa uplatniť? Rozhodne. Je množstvo detí, ktorým striedavá starostlivosť prinesie úľavu pri riešení dilemy „matka alebo otec“. Častokrát ich toto rozhodovanie psychicky zaťažuje a následky uprednostnenia jedného rodiča znášajú až do dospelosti a to aj v prípade, ak rozhodoval súd. Nešťastie rodiča, ktorému neboli zverené berú ako svoju vinu. Práve pre eliminovanie tejto dilemy je striedavá starostlivosť pre deti výbornou alternatívou. Má však výhody aj pre rodičov samotných. Ak už nežijú spolu a podelia si starostlivosť o dieťa, budú mať viac času každý sám pre seba a svoje záujmy. Sebarealizácia im prinesie viac osobnej spokojnosti, menej frustrácií a viac síl plnohodnotne sa venovať dieťaťu v čase, keď je v jeho osobnej starostlivosti. |