Odborné informácie C. H. Beck
kvalitné - kompetentné - kompletné

Rozhovor s vedúcou autorského kolektívu komentára k Civilnému mimosporovému poriadku

22.1.2018  |  Rozhovor s autorom

Vedúca autorského kolektívu komentára k Civilnému mimosporovému poriadku doc. JUDr. Romana Smyčková, PhD. v rozhovore ku komentáru venuje pozornosť napríklad výkladovým problémom v praxi, ako aj očakávaniam spojeným so samotným procesným kódexom.

 

Často sa pri prednáškovej činnosti stretávate aj s otázkami z aplikačnej praxe.  Je možné uviesť inštitút, resp. procesnú novotu, ktorá vyvoláva najviac nejasností alebo otázok?

Stretnutia so zástupcami aplikačnej praxe boli pri tvorbe nových kódexov veľmi frekventované. Bolo tomu tak vo fáze legislatívnych príprav a môžem konštatovať, že pretrvávajú aj do súčasnosti. Od účinnosti novej procesnej úpravy už uplynul viac ako rok a je prirodzené, že najmä pri nových procesných pravidlách rezonujú určité výkladové problémy, ktorých kvalita  v podstate závisí od auditória, resp. tých, ktorí zákon aplikujú a interpretujú.  S inými sa potýkajú sudcovia, s inými notári, či advokáti.

Paradoxne, tesne po uvedení zákonov do života, to  bolo označenie účastníkov konania, keďže CMP nepozná pojem odporca. Rovnako rezonovala otázka kritérií rozlišovania opatrovníka v konaní, kedy je opatrovníkom hmotnoprávnym a kedy má prívlastok procesný a čo z toho vyplýva. Veľmi zásadnou  je tiež otázka spôsobu a rozsahu zisťovania názoru maloletého v konaní, kde samozrejme právna úprava naráža jednak na problémy materiálno - technického vybavenia (osobitných priestorových kapacít) na jednotlivých súdoch a tiež  zvýšených nárokov na osobitnú odbornú spôsobilosť  sudcu (psychologické zručnosti), ktoré sú nevyhnutné pri komunikácii s maloletým dieťaťom pri sprostredkovaní informácií a názoru dieťaťa.

Opakovane sú pri osobných stretnutiach kladené otázky k podstate, ale aj spôsobu realizácie inštitútu vzhliadnutia v konaniach o spôsobilosti na právne úkony, či detenčnom konaní, či spôsobu doručovania osobám s vážnymi zdravotnými hendikepmi.

Aké výhody prináša čitateľom komentár k Civilnému mimosporovému poriadku? V čom je komentár výnimočný?

Napriek pomyselnej „pupočnej šnúre“ medzi CSP a CMP vyjadrenej subsidiaritou týchto kódexov, má komentár k Civilnému mimosporovému poriadku ambíciu podávať  výklad k ustanoveniam týkajúcim sa najmä základných procesných inštitútov vecne a relatívne samostatne, nie s odvolaním sa na výstupy komentára v sporovom poriadku, ale  s dôrazom na jeho ucelenosť a odlišnosti týchto inštitútov v procesnej rovine mimosporovej právnej úpravy.

Z môjho pohľadu je veľmi zásadné, že vychádza zo základných, v rovine teoretickej konštantných právno ‒ teoretických postulátov doktríny civilného procesného práva, ktoré vnímam pri výklade zákona ako veľmi zásadné.

Nakoniec kolektív spoluautorov výkladu v komentári, hoci početne užší ako pri komentári k CSP, sa zúčastňoval  skoro v kompletnej zostave na legislatívnom procese pri tvorbe zákona, čo umožňovalo podať výklad aj s dôrazom na naplnenie zmyslu a účelu zákona, súčasne s využitím skúseností individuálneho profesijného zamerania jednotlivých autorov v rôznych právnických profesiách.

Čo by malo priniesť  používanie CMP v praxi? Darí sa, z Vášho pohľadu, trojici (ešte stále pomerne nových) procesných predpisov napĺňať očakávania výhod, ktoré mali priniesť  v praxi?

Aj s ohľadom na to, čo už bolo povedané, vnímam tento komentár ako zásadný pre usmernenie a prípadné zjednotenie procesných postupov v súdnych konaniach v mimosporových veciach so zachovaním dôrazu „zvýšenej“ procesnej ochrany vecí prejednávaných v tomto režime.

Komentár sa snaží vecne vysvetľovať a zdôvodňovať najmä využiteľnosť nových procesných inštitútov. Túto úlohu sa snaží naplniť tiež pri  aplikácii a interpretácii jednotlivých ustanovení v tých konaniach, ktoré boli zaradené do systematiky zákona ako nové  a ktoré sa prejednávali a rozhodovali do účinnosti týchto nových kódexov v sporovom režime.

V nezanedbateľnej miere možno očakávania autorov komentára smerujú k tomu,  že „izolovaním“ procesných inštitútov výlučne uplatniteľných v mimosporových veciach (skúmanie súdnej príslušnosti počas celého konania, vymedzenie účasti na konaní, začatie konania, vyšetrovací princíp a princíp materiálnej pravdy pri tvorbe podkladu rozhodnutia) by toto malo  prispieť k naplneniu základných princípov novej mimosporovej právnej úpravy a tiež možnosti zefektívnenia procesu rozhodovania súdov v týchto veciach.

C. H. Beck // Romana Smyčková