Odborné informácie C. H. Beck
kvalitné - kompetentné - kompletné

Rozhovor s autorom: Nový Civilný sporový poriadok

6.12.2016  |  Rozhovor s autorom

Členka autorského kolektívu Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku, JUDr. Jana Baricová, v rozhovore pre Nakladateľstvo C. H. Beck odpovedala na otázky týkajúce sa toho nového komentára, ako aj samotného zákona č. 160/2015 Z. z.

<< 4 minúty čítania >>

Ako členka rekodifikačnej komisie Občianskeho súdneho poriadku ste s celým tímom odborníkov prešli dlhým a odborne náročným procesom vedúcim k vytvoreniu nových procesných kódexov. Čo bolo hlavným dôvodom a potrebou zmeny civilného konania?

Občiansky súdny poriadok, ako právny predpis upravujúci postup súdu a  účastníkov pri uplatnení,  zabezpečení  a  realizácii  základného  práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46  ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a  čl. 6 ods. 1 Dohovoru  o ochrane ľudských  práv a základných slobôd, bol právnym predpisom prijatým v r. 1963 za celkom iných spoločensko-ekonomických podmienok a v snahe prispôsobiť ho „novým pomerom“ po r. 1989 takmer stovkou rôznych, viac či menej vydarených noviel, stal sa postupom času zložitým, komplikovaným a nelogickým predpisom, ktorý pri jeho často príliš formalistickej  aplikácii bol skôr brzdou, ako účinným nástrojom na uplatňovanie a nachádzanie práva. Občiansky súdny poriadok, napriek množstvu noviel, bol vytvorený na inú dobu, iné podmienky, iné súdy a tiež iný typ „účastníka“ konania a v až nekontrolovateľnej miere umožňoval donekonečna predlžovať súdne konanie, nielen obštrukciami zo strany účastníkov, ale aj často zbytočným zrušovaním rozhodnutí odvolacími súdmi.

Súdy  aj pre svoju poddimenzovanosť a často zlú organizáciu práce, ale aj pre nestabilitu predpisov hmotného práva a nečitateľnosť právneho prostredia ako celku neboli už schopné sami ovplyvňovať dĺžku konania, tak často pertraktovanú „vymožiteľnosť práva“, ani brániť sa útokom médií a iných neprajníkov stále poukazujúcich na nedôveryhodnosť súdnictva.

Preto bol najvyšší čas dať súdom, advokátom, notárom, exekútorom, prokurátorom, no hlavne občanom a podnikateľom do rúk aspoň procesný nástroj, ktorý by pomohol vyššie uvedené  nedostatky čo len čiastočne eliminovať.

Rekodifikácia civilného procesného práva bola preto nevyhnutná, aby aj Slovenská republika mohla mať moderný civilný proces založený na osvedčených demokratických procesných inštitútoch, konformný s únijným právom, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ako aj judikatórnymi závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý by sa mal stať takým nástrojom v rukách súdnej moci, ktorý bude efektívne slúžiť na uplatnenie hmotného práva, garantovať v celom rozsahu práva sporových strán a ďalších subjektov konania a predovšetkým umožniť súdu, aby o podanej žalobe čo najrýchlejšie meritórne rozhodol.

Civilný sporový poriadok obsahuje rozsiahly komplex zmien a nových inštitútov v porovnaní  s predchádzajúcou právnou úpravou. Je možné určiť, ktoré z nich by mohli mať najvýraznejší vplyv na zefektívnenie súdneho konania?

Civilný sporový poriadok vychádza zo sociálnej koncepcie založenej na dvoch základných postulátoch, že spor má byť rozhodnutý čo najrýchlejšie a že jeho výsledok má byť čo najspravodlivejší, a z koncepcie silného sudcu. Je v ňom zakotvená povinnosť sporových strán pravdivo a úplne uvádzať svoje  podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (tzv. substancovanie skutkových tvrdení), ktorých nedodržanie má za následok procesnú sankciu vedúcu až k strate sporu. Na druhej strane sudca nie je odkázaný len na tvrdenie sporových strán a má k dispozícii pomerne silné nástroje, ako sú okrem poučovacej povinnosti aj vysvetľovacie a dopytovacie oprávnenie (tzv. materiálne vedenie sporu). Koncepcii silného sudcu zodpovedá aj zakotvenie požiadavky na náležité odôvodnenie rozsudku.

Civilný sporový poriadok obsahuje viaceré nástroje „efektívneho súdneho manažovania sporu“. Z hľadiska naplnenia princípu procesnej ekonómie je veľmi dôležitá nová úprava doručovania súdnych písomností, zavedenie sudcovskej koncentrácie, predbežného prejednania žaloby, nová koncepcia dôkazovania, obmedzenie možností odvolacieho súdu zrušiť prvoinštančné rozhodnutie, ako aj celkom nová koncepcia dovolacieho konania, či zriadenie veľkého senátu na zjednocovanie judikatúry.

Aký skutočný vplyv na zefektívnenie civilného sporového konania budú tieto nové inštitúty a nástroje mať, bude však záležať predovšetkým od prístupu sudcov, advokátov a sporových strán, od toho, ako tieto inštitúty sudcovia uchopia a ako si ich osvoja, od ich ochoty vzdelávať sa, a to  aj v procesnej teórii.

Parafrázujúc doc. Števčeka, aj ja by som považovala za veľkú tragédiu rekodifikácie, ak by sa bez starostlivého vyhodnotenia jej dopadov, po dostatočne dlhom čase, prispôsobovali jej prípadné zmeny omylom praxe.

Ako sa Vám pracovalo na tak rozsiahlom diele, akým je Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku?

Treba priznať, že na komentári sa nepracovalo ľahko. Jednak sme ho písali pri plnom pracovnom nasadení v zamestnaní, jednak z väčšej časti išlo o komentovanie nových v našom procese doteraz nepoužívaných inštitútov a jednak bolo potrebné vysvetľovať  aj nový prístup k inštitútom už známym; jednoduchý nebol ani výber judikatúry.

Verím však, že najmä sudcom a advokátom, ako aj odbornej verejnosti a možno aj teoretikom predkladáme užitočné „dielo“, ktoré im pomôže sa v novom procese aspoň trochu zorientovať a lepšie ho pochopiť.

C. H. Beck